História

Prvýkrát sa v listinách spomína roku 1330 ako súčasť panstva Torysa a ako samostatná farnosť. V roku 1330 – 1331 tu pôsobil farár Pavol, ktorý bol členom Fraternity horno – toryských farárov.

Názov obce sa v najstarších listinách uvádza v tvaroch: Polom, Palim. Jeho vývoj v nasledujúcich storočiach možno sledovať takto: 1427 Polon, 1689 Polyom, roku 1773 Ploma, 1786 Polom, 1927 Poloma.

Obec vznikla pravdepodobne na mieste lesného polomu, pričom sa jej názov nevyhol maďarskému vplyvu. Slovenské sídlisko s príchodom sasko-spišských šľachticov Rikolfa a Polana do Horného Potorysia nevyhlo koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia nemeckým osadníkom. Obec dosídlili podľa zákupného práva. Dodnes sa tu zachovali niektoré nemecké chotárne názvy a priezviská. Napriek tomuto vplyvu si obec zachovala slovenský ráz.

Obec roku 1427 bola zdanená od 27 port, čo ju zaraďuje k stredne veľkým obciam Šarišskej stolice. V 16. storočí obec upadla. Roku 1600 po príchode nových rodín mala 28 sedliackych domov. Roku 1691 bola obec oslobodená od platenia daní, predtým ju spustošili nemeckí vojaci.

V 18. a 19. storočí obec populačne rástla. Roku 1787 mala 338 obyvateľov a v roku 1828 už 529. Roku 1970 mala obec 680 obyvateľov a pri sčítaní ľudí v roku 1992 880 obyvateľov. Okolo roku 1875 zachvátila obec hrozná choroba cholera, na ktorú zomrelo veľa jej obyvateľov. Koniec 19. storočia bol poznamenaný tvrdou maďarizáciou Slovákov. Učili sa v tzv. „štvrtkovej škole“ a len po maďarsky. Maďarčinu museli používať aj doma.

Počas prvej svetovej vojny zomreli aj občania obce. V dôsledku veľkej svetovej hospodárskej krízy v 30-tych rokoch odišlo z Polomy veľa jej obyvateľov za prácou do ďalekej cudziny.

V medzivojnovom období žili v obci aj dve židovské rodiny. Živili sa obchodom a vlastnili pohostinstvo. No počas druhej svetovej vojny boli z obce nútene vysťahovaní a odtransportovaní do nemeckých koncentračných táborov. Druhá svetová vojna sa v obci skončila 21. januára 1945.

Ukončením druhej svetovej vojny nastávajú v obci nové ekonomické, sociálne aj politické pomery. V tomto období zachvátilo obec viacero požiarov (1940, 1949, 1951). Ďalšie obdobie znamená pre obec istý rast a rozvoj. V roku 1953 bol do obce zavedený telefón. V roku 1960 bola napojená na elektrickú sieť, v 1962 bola vybudovaná asfaltová cesta do Šarišských Draviec. 12. januára 1963 začala do obce prichádzať pravidelná autobusová doprava. V roku 1973 bola ukončená výstavba vodovodu, urobila sa aj rekonštrukcia verejného rozhlasu. V roku 1975 boli vybudované asfaltové komunikácie v obci. A obec bola pričlenená k JRD Šarišské Dravce 1. októbra 1975. V 1976 bola ukončená výstavba nového nákupného strediska. V roku 1984 bola otvorená nová materská škola v obci.

Rok 1989, no najmä 1990, sa stávajú zlomovými rokmi aj vo vývoji obce Poloma. 17. novembra 1989 sa začali vyvíjať v republike udalosti, ktoré viedli k pádu vlády jednej strany – Komunistickej strany Československa. Občania obce si mohli po dlhých rokoch slobodne vybrať z kandidátov na funkciu starostu a poslancov obecného zastupiteľstva. Prioritou volebného obdobia bola stavba nového kultúrneho domu.

Významnou osobnosťou obce je Vendelín Genschur. Narodil sa 18. 12. 1886. Ukončil základnú školu a v roku 1909 zmaturoval v Rožňave. Po štyroch rokoch teologického štúdia bol 23. júna 1913 vysvätený za rímskokatolíckeho kňaza. Jeho záľubou bolo poznávanie histórie rodiska a blízkeho okolia. Napísal pamäti, v ktorých informuje ako živý pamätník o renovácii kostola roku 1899. Upozornil pravdepodobne na gotické fresky, ktoré objavili na stenách sanktuária. Zomrel 2. februára 1970.