Tradícia, spoločenstvo a vďačnosť

Naša obec Poloma žije počas celého roka bohatým spoločenským programom a každé jedno podujatie, ktoré spoločne organizujeme, má svoje neopakovateľné čaro a krásu. Svätá omša na vrchu Ščob, ktorá sa konala 13.septembra, je však predsa len v niečom výnimočná - jej kulisou nie sú múry sály, ale čistá príroda a otvorené nebo. V tomto príjemnom čase babieho leta sme sa opäť stretli pod holým nebom, aby sme stíšili svoje srdcia, a prežili spoločný čas ako jedna veľká rodina.

Vrch Ščob, ktorý hrdo bdie nad našou dedinou, sa opäť premenil na miesto radosti, stretnutí a duchovného obohatenia. Počasie nám prialo. Hoci je výstup po tamojšom turistickom chodníku celkom náročný a vyžaduje si odhodlanie, i kúsok kondície, naši občania ukázali, že prekážky ich neodradia. Kým jedni zvolili tradičnú pešiu turistiku a poctivejšiu námahu po vyznačenej cestičke, iní využili možnosť adrenalínovej jazdy džípom. Ščob nakoniec za vynaloženú námahu každého odmenil čerstvým vzduchom a privítal všetkých bez rozdielu - od starších pamätníkov až po tie najmenšie deti. Výnimočným momentom tohto ročníka bola účasť historicky najmladšieho účastníka, len 9 mesačného Lukáška Lukáča, ktoré na vrchol prinieslo dávku detskej čistoty a radosti.

Centrálnym bodom celého podujatia bola svätá omša, ktorú s hlbokým posolstvom a láskavým slovom celebroval kňaz vdp. Donát Čarnogurský. Vo svojej homílii nám pripomenul, že sloboda je vzácny dar, s ktorým však prichádza veľká zodpovednosť, aby sme neupadli do slobody falošnej. Otec Donát zdôraznil potrebu pokoja, pokánia a návratu k Bohu ako k pevnému základu a pomocnej ruke. Zároveň nás silno vyzval k vzájomnému odpusteniu a žehnaniu. Pripomenul, že odpustiť, najmä, ak nám niekto ubližuje, je ťažké a musíme tak urobiť pevnou vôľou, nie emóciami: “Keď ja odpustím, i mne bude odpustené, keď ja žehnám, i ja budem požehnaný“, zaznelo nad Ščobom spolu s výzvou, aby sme nezávideli talentovaným, ale žehnali im, pretože ich dary sú pre dobro nás všetkých. Tieto silné slová, zavŕšené spoločnou modlitbou a vzývaní Božieho milosrdenstva pre celú našu krajinu, vytvorili atmosféru pokoja, ktorá rezonovala v každom z nás.

Po duchovnom pokrme nasledovalo príjemné komunitné posedenie. Obec pre všetkých účastníkov tradične pripravila vynikajúci, voňavý guláš. O jeho prípravu priamo na vrchu sa už od skorých ranných hodín postaral Peter Bujňak so svojím kamarátom Števom Michalekom. Naša vďaka patrí aj Marienke Hižnajovej a jej speváckej skupine, ktorá sa postarala o dôstojný hudobný sprievod počas svätej omše, ako aj pánovi kostolníkovi s manželkou za prípravu celého liturgického zázemia. O tom, že naša obec drží spolu nielen pri modlitbe, ale aj pri pohostinnosti, svedčili stoly s dobrotami. Vďaka štedrosti našich obyvateľov nechýbalo voňavé, slané pečivo, niečo sladké pod zub a čerstvé, šťavnaté hrozno, ktoré bolo pripravené pre každého návštevníka.

Tohtoročné stretnutie na Ščobe opäť ukázalo, že najväčším bohatstvom našej obce sú ľudia, ktorí dokážu držať spolu, tvoriť tradície a venovať si navzájom to najcennejšie - svoj čas a úsmev.

Ďakujeme otcovi Donatovi za duchovné vedenie, obci za organizáciu, všetkým, ktorí priložili ruku k dielu a predovšetkým Vám drahí spoluobčania, za vytvorenie nádherného spoločenstva. Už teraz sa tešíme na stretnutie o rok!

admin